Čína očami a nohami Martiny Jánošíkovej

Ahojte všetci, čo radi čítate moje cestovateľské zážitky. Keďže Čína má blokované západné siete ako je FB, messenger, či whatsup, musela som si kúpiť esim kartu. Na spojenie s rodinou stačila ale na každodenné pridávanie fotiek už nie. Preto vám moje zážitky prinášam teraz.

Svoju cestu Činou sme začali v Pekingu, , kam sme prileteli po 9 hodinách letu. Žije tu 25 miliónov obyvateľov. Čína má 1,34 miliardy obyvateľov, je to 3.najväčšia krajina sveta. Z náboženstiev prevláda budhizmus. Číňania však nie sú veriaci v pravom slova zmysle, skôr sú hrdí na svoju minulosť. Riadia sa rovnováhou života – jing a jang.

Čína je síce komunistická krajina, ale sú tak 300 rokov pred nami. Cítila som sa tam ako v budúcnosti. Nepoužívajú peniaze ani platobné karty. Platia cez aplikáciu Alipay v mobile alebo scanom tváre. Je to obrovská krajina s miliónovými mestami. Mestá pod 100 000 obyvateľov nemajú ani názvy, sú brané len ako nejaké osady.

Našou prvou zastávkou bol Letný palác. Je to obrovský palácový komplex s rozlohou 450 futbalových ihrísk s upravenými záhradami. Je tu veľké množstvo palácov a chrámov z 18.storočia. Najväčšiu plochu zaberá jazero Kchun-ming, po ktorom sme sa aj plavili.

Potom sme sa presunuli do areálu olympijských hier, ktoré boli v Pekingu v roku 2022. V blízkosti olympijského parku sme boli aj ubytovaní. Obedovali sme v bývalej olympijskej dedine, pozreli sme si legendárny olympijský štadión Vtáčie hniezdo a plavecký štadión Water cube – Vodnú kocku. Ten je postavený z veľmi zvláštneho materiálu, ako keby bol naozaj z kociek vody. Na štadión sme sa bohužiaĺ nedostali, akurát v ňom prebiehal koncert nejakej obľúbenej čínskej kapely. Väčšinu ubytovacích zariadení v olympijskej dedine odkúpili súkromníci.

Dali sme si aspoň zmrzlinu. Keďže v Číne nikto nevie po anglicky, bola medzi nami dosť veľká jazyková bariéra objednali sme si čokoládovú a vanilkovú a dostali sme zmrzlinu z pečenej kačice so škvarkami a lahodnú chrenovú Nevadí, aj to je skúsenosť Večer sme ešte skočili na “čínu “, pozreli sme gýčovo nasvietenú štvrť, kde sme bývali a šup spinkať. Čaká nás ďalší deň

Náš druhý deň v Pekingu sme začali prehliadkou ikonického Veľkého čínskeho múru – Great Wall. Začiatky jeho stavby sa datujú pred 2000 rokmi, ale najviac práce sa na ňom vykonalo v 14. storočí počas dynastie Ming. Začína pri morskom zálive Bohai, tiahne sa celou severnou Čínou a končí v oblasti Kan-Su na okraji púšte Gobi. Bol vybudovaný ako obranný múr pred mongolskými vpádmi. Pôvodne bol dlhý vyše 21 000 km, teraz má zhruba 6000 km. Na mnohých miestach je poškodený, pretože domáci z neho kradnú tehly na svoje domy. Čínsky múr je postavený z rôznych materiálov, závisí od jednotlivých úsekov. Na jeho stavbu sa používal kameň, tehly, drevo ale aj lepkavá ryža.

Stavali ho milióny odsúdencov, vojakov a ľudí, ktorých chcel cisár potrestať. Pri jeho stavbe zomrelo cca dva milióny robotníkov, preto ho ľudia volajú aj Dlhý cintorín. Každých 100 metrov sú na múre veže, ktoré slúžili ako pozorovacie stanovište a sklad zbraní. Ako upozornenie na nebezpečenstvo sa používali dymové signály. Jeden dym – 100 nepriateľov, 2 dymy – 500 a 3 dymy viac ako 1000 nepriateľov.

Legenda hovorí, že na stavbe múra sa podieľal drak – vinul sa pomedzi hory a tak vytýčil, kade má Veľký činsky múr viesť. Draky sú dôležitou súčasťou čínskej mytológie.

Čínsky múr vedie neuveriteľne strmými svahmi a prechádzka po ňom je testom odolnosti. Je tu extrémne stúpanie a klesanie. V skutočnosti je chôdza po ňom úplne iná ako na fotkách. Tam to vyzerá ako chôdza po rovine. Na fotkách v pozadí po priblížení vidno, aký extrém to je na Čínskom múre je 30 miliónov schodov a mimochodom, z vesmíru ho nevidno

Po adrenalínovej prechádzke múrom sme ešte navštívili hrobky dynastie Ming, ktoré sa nachádzajú v krásnom údolí. Domáci tento rozsiahly pohrebný komplex nazývajú 13 hrobiek. Je to komplex mauzóleí, v ktorých je pochovaných 13 cisárov dynastie Ming. Bol postavený v 14 – 17.storočí podľa feng – šui. Duše cisárov chráni pohorie za hrobkami. V tomto komplexe je aj Cesta duší dlhá 7 km, ktorá vedie celým areálom až do údolia s hrobkami. Je lemovaná kamennými sochami zvierat a ľudí, ktorí sprevádzali panovníkov na druhý svet. Za hlavnou mramorovou bránou je brána s 3 oblúkmi. Prostredným kráčate len raz – keď zomriete. Ak ním prejdete zo zvedavosti živý, stane sa vám nešťastie a zomriete. Radšej sme neskúšali

Našou poslednou zastávkou tento deň boli dielne na spracovanie nefritu, drahého kameňa, ktorý sa ťaží v Číne. Má nádhernú zelenú farbu. Je to svätý kameň, ktorý chráni svojho nositeľa pred negatívnymi energiami, privoláva šťastie a múdrosť.

Po návrate na hotel sme si opäť dopriali nejakú tú ” čínu ” a čakal nás zaslúžený oddych

Tretí deň nášho pobytu sme mali poriadne nabitý program Metrom ( mapka vyzerá brutálne ale celkom ľahko sa dá orientovať ), sme sa priviezli na Námestie nebeského pokoja Tian’ anmen. V celej Číne vás na každom metri monitorujú desiatky kamier, tisíckrát vám skontrolujú pas aj batohy, odvšadiaľ niekto vyhukuje do megafónu, ale proste to je Čína a my sme s tým v pohode. Po prehliadke podobnej letiskovej kontrole sme sa ocitli na námestí. Platia tu prísne pravidlá. Nesmiete mať pri sebe pero ani papier ( aby ste si nevyrobili transparent), žiadne spreje, zapaľovač, skrátka len mobil a vodu. Každých 10 metrov stojí policajná hliadka, policajti sa prechádzajú aj medzi ľuďmi. Samozrejme, je zakázané fotiť ich.

Námestie nebeského pokoja sa nachádza v samom strede Pekingu a patrí medzi najväčšie námestia na svete. Má rozlohu 40 ha a úplne v pohode môže byť na ňom naraz milión ľudí. Vo svete je známe tým, že v roku 1989 tu čínska armáda veľmi tvrdo potlačila študentské nepokoje. Inak je námestie pastvou pre oči. Nachádza sa tu Mauzóleum Mao Ce-Tunga, ktoré je oveľa väčšie ako to Leninovo, čínsky parlament – Veľká sieň ľudu, čínske národné múzeum, divadlo a mnoho ďalších významných budov. Všetky menované sú prístupné verejnosti. V severnej časti námestia stojí brána Nebeského pokoja s portrétom Mao Ce- Tunga, cez ktorú sa vstupuje do Zakázaného mesta. Súčasťou brány je tribúna, z ktorej súdruhovia pozorujú vojenské prehliadky.

Brána Nebeského pokoja má tri portály. Ľavým vstupovali úradníci, pravým cisárska rodina a prostredným len cisár.

Vchádzame do Zakázaného mesta, ktoré dnes nesie názov Palácové múzeum. Toto mesto dal postaviť čínsky cisár pred 600 rokmi ako svoje sídlo. Zákázané mesto dostalo svoj názov podľa toho, že 500 rokov mali doň zakázaný vstup obyčajní ľudia. Slúžilo výhradne cisárovi, jeho rodine a služobníctvu. Čínsky cisár tu mal 3000 konkubín vo veku 14-16 rokov, ktoré strážili eunuchovia. Ich úlohou bolo dať cisárovi syna. Dve čínske dynastie, dokopy 24 cisárov s rodinami tu žili 500 rokov na ploche 72 ha. Skladá sa z 3 častí. Obranná- múry a brány, vonkajšie nádvoria a vnútorné dvory, kde žil cisár. Jeho rezidenciou bol Palác nebeskej čistoty.

Zakázané mesto dnes slúži ako múzeum. Stavalo ho vyše milión otrokov. Skladá sa z 980 budov a 9999 miestností. Je to najnavštevovanejší palác na svete ale pochybujem, že niekto to za deň prejde celé. Zvlášť keď je pocitovo tak 45⁰ v celom komplexe nie je žiaden strom, aby nezatienil cisára a aby sa prípadní útočníci nemali kde schovať. Fakt tam bolo na umretie

Čo sa týka farieb, prevláda tu červená ( šťastie) a žltá ( hrdinstvo). Všetky brány majú 81 klincov v 9 radoch a 9 stĺpcoch a to nielen tu ale v celej Číne. Číslo 9 znamená večnosť, dlhovekosť a šťastie.

Na strechách v Zakázanom meste nikdy nesedia vtáky. Sklony striech sú naschvál strmšie a škridle veľmi šmykľavé, preto tam vtáky nevedia pristáť. Celý komplex strážia mačky, sú tu považované za celebrity

Mimochodom, aj keď má Peking 25 miliónov obyvateľov, 6 prúdov ciest každým smerom a obrovskú premávku, je tu absolútne ticho. Žiaden ruch veľkomesta, trúbenie, smrad z výfukov. 99% všetkých dopravných prostriedkov sú elektrické. Aj skútre, či autobusy. Pre to aj pri dopravnej megašpičke je v meste ticho a pokoj. A pri tom stačí tak málo – v tomto hlboko komunistickom meste je priemerná mzda 2500 Eur a čisto nové elektrické auto z predajne stojí 5000 Eur. Cena za jedlo v reštaurácii je 1- 3 Eurá a nákup za dve igelitky v potravinách nás vyšiel cca 3,50 Eura. Ale o pomeroch v Čine neskôr.

Po opustení Zakázaného mesta nás čakalo milé prekvapenie – stánok, kde ste si mohli vyzdvihnúť svoj zapaľovač, ktorý vám pri vstupe vzali. Samozrejme nie ten istý, ale nafasovala som červený s pandami, takže super

Zo Zakázaného mesta sme sa presunuli na obed a poobede nás čakal Chrám nebies. Ale o tom zajtra, nech nezabijete pol dňa nad mojim príspevkom

Ahojte, takže máme za sebou Zakázané mesto a obed v čínskej reštike ( kde inde), kde sme boli pozrieť aj panie kuchárky, ako nám varia a presúvame sa do Chrámu nebies.

Chrám nebies je najväčší pekingský park, kde na obrovskej ploche udržiavaných trávnikov a lesov nájdeme pamiatky z 15.storočia.

Hlavným chrámom je trojstupňový kruhový chrám Úrody a hojnosti. Má 37,5 m a je vyrobený celý z dreva bez použitia jediného klinca. Pôdorys stavby má 4 stĺpy – 4 ročné obdobia, 2 kruhy s 12 stĺpmi – počet mesiacov v roku a 28 pilierov – súhvezdia. Počas zimného slnovratu sem chodili panovníci vyjadrovať vďaku za úrodu a začiatkom roka zas žiadali bohov slnka, mesiaca a dažďa o dobrú úrodu v ďalšom roku.

Nielen tu, ale v celej Číne sme často stretávali nádherne upravené dámy v tradičnom oblečení, čo znamená, že sú hrdé na svoj pôvod. A ak ste videli film Vo štvorici po opici a scénku s tibetským mníchom na vozíku, tak aj my sme si našli podobného. Len sme ho neukradlichalani z partie mu pomáhali zísť dolu schodami. Určite bol rád, teda ak pôvodne nechcel ísť smerom hore

Naša ďalšia cesta smerovala na vlakovú stanicu, kde nás čakala 14 hodinová cesta nočným vlakom do mesta Xi-An.

Táto cesta vlakom bola úplná pecka!! Jedlo sme si objednali z tretej postele pod plafónom ležiac na bruchu, od čašníka, ktorý nerozumel nám ani my jemu, jednotlivé kupé boli otvorené, takže ste mohli vidieť ďalších 40 spiacich Číňanov, mohli ste tu fajčiť, zaliať si wifonku horúcou vodou z automatu alebo sa len tak vyvaľovať na čistej posteli. Prípadne lepiť čiernou páskou tričko na klímu, ktorá bola nastavená asi na 10⁰ Našťastie okoloidúci steward pochopil naše konanie a klímu nastavil na príjemnú teplotu a my sme mohli pokojne spať

Ráno sme sa pekne umyli vo vlakovej kúpeľni, dali sme si raňajky a kávu a vystúpili sme do horúceho dňa v našej cieľovej destinácii, v takmer 9 miliónovom meste Xi-An, čínsky Si-An.

Toto mesto sa 3000 rokov volalo Čchang- An ( Večný mier), na Si-An ho premenovala dynastia Ming. Je to jedno z najstarších miest Číny, bolo najväčším mestom na svete, zatiaľ čo Peking bol v tom čase len bezvýznamná obchodná stanica. V Si-An začínala Hodvábna cesta. Mesto je významným strediskom čínskej vedy, zbrojného a kozmického priemyslu. A ako bolo v Si- Ane, o tom zase zajtra

Po jazde nočným vlakom sme ráno dorazili do Xi-An. Dali sme si fastfood v miestnom KFC a sner Terakotová armáda. Je to najvýznamnejší archeologický objav na území Činy.

Terakotová armáda je posmrtná garda cisára Čchin. Slová Čchin a Čína neznejú podobne náhodou. Tento západný názov pre Čínu bol odvodený od mena cisára, ktorý položil základy čínskeho štátu, zostavil cestnú sieť, začal stavať Čínsky múr, zjednotil miery a váhy. Bol veľmi ambiciózny a jediné, čoho sa bál, bola smrť. Pripravoval sa na ňu od svojich 13 rokov. Dal si postaviť hrobku- repliku svojho pozemského kráľovstva. Jeho podzemná hlinená armáda je takisto replikou jeho skutočnej armády. Postavy pešiakov, lukostrelcov, dôstojníkov a ich koní v mierne nadživotnej veľkosti strážia hrobku cisára Čchin. Armáda pozostáva z 8000 vojakov, 130 vozov a 520 koní. Každý vojak má inú tvár, fúzy, čiapku, oblečenie a dokonca aj chodidlá presne ako jeho živí vojaci. Všetci mali zbrane a pôvodne boli farební. Pri výkopových prácach však farba po kontakte so suchým vzduchom opadala, preto sú všetci hnedí. O Terakotovej armáde neexistujú žiadne písomné záznamy, vieme však, že ju 700 000 robotníkov stavalo 40 rokov. Takmer všetci robotníci tu boli napokon aj zaživa pochovaní

Terakotová armáda bola objavená náhodou v roku 1974, keď na ňu narazil miestny roľník v hĺbke 5 metrov pri kopaní studne. Väčšina z vojakov a koní je stále pod zemou. Archeológovia sa nemajú ako postarať o také množstvo artefaktov. Doteraz bolo odkrytých 900 bojovníkov, 116 koní a 356 koní zapriahnutých do vozov. Cisárova hrobka nie je dodnes preskúmaná. Neexistujú technológie, ktoré by zachránili to, čo sa v nej nachádza. Expozícia má tri časti. V prvej je jama so zástupmi vojakov, v druhej jama s rozbitými vojakmi a v tretej veliteľský stan.

Deň po našej návšteve sa do jednej jamy hodil nejaký bláznivý Číňan a zničil sochy bojovníkov. Boli toho plné médiá. Nechápem, ako sa mu to podarilo, keď je to prísne strážené a zaujímal by ma aj trest, ktorý za to dostal

Po návšteve tohto múzea sme sa ešte pomotali okolitými uličkami a presunuli sme sa na hotel. Chceli sme si ísť kúpiť lístky na lanovku na ďalší deň. Infocentrum malo byť vzdialené 200 metrov ale po hodine a pol chôdze sme pochopili, že asi nie napokon sme zastali pred veľkou budovou, ktorú práve zamestnankyne zamykali. Horlivo sme vysvetľovali, že potrebujeme lístky, nech nám ešte odomknú ale boli neoblomné. Po 15 minútach doťahovania ( nikto z nich nevedel anglicky) sme zistili, že budova je knižnica a slečny nám naozaj lístky nepredajú

Napokon sme Infocentrum našli, bolo skutočne 200 metrov ale opačným smerom ale lístky nám nepredali, lebo dopredu sa nepredávajú. Po tejto niekoľkokilometrovej prechádzke( 200 metrov) sme si kúpili vynikajúce ovocie, niečo ako hrozno ale fakt fantázia bez jadierok a vrátili sa na hotel. Dali sme si dobrú čínu a šup spať. Zajtra nás čaká brutálny výšľap

Na ďalší deň ráno sme sa vybrali na výšľap do hôr HuaShan, v preklade najstrmšia hora pod nebom. Legenda hovorí, že hora získala svoje charakteristické črty, keď boh Juling Shen oddelil Mount Hua z okolitých hôr s jediným silným úderom jeho sekery. Tento čin premiestnil horu na druhú stranu Žltej rieky a vytvoril priechod pre tok rieky do mora. Najvyšším božstvom hory Hua je Xiyue Dadi. Verilo sa, že Xiyue Dadi má moc priniesť hojné mraky a dážď, podporovať rast všetkých vecí, udeľovať požehnania a prinášať ľuďom prosperitu.

Hory sú pospájané chodníkmi a schodami, na každom peknom mieste sú vyhliadkové platformy, všetko je výborne značené. Aj na tých najneočakávanejších miestach nájdete WC, či bufety s občerstvením.

Vyrazili sme skoro ráno. Tí menej fyzicky zdatní ( čiže aj ja) sa rozhodli pre jednoduchšiu trasu ( na mapke vpravo) – kúsok busom, potom dlllllho lanovkou až takmer na vrchol a tam pokojná prechádzka a výhľady. Fyzicky zdatní si vybrali náročnú trasu ( na mapke vľavo) – kúsok busom, kúsok lanovkou a zvyšok výšľap po hrebeňoch po tisíckach schodov.

Keď sme prišli do Infocentra stroho nám oznámili, že tá veľká lanovka nepremáva kvôli vetru a všetci musíme ísť tou náročnou trasou. Vyviezli sme sa teda tou kratšou lanovkou a pred nami bol brutálny výšľap tzv.Dračím chrbtom. Keďže pocitovo bolo tak 45⁰ povedala som, že nikde nejdem a počkám pod prvým štítom. Všetci odišli. Asi po 10 minútach som sa rozhodla, že to dám aj ja!! Pôjdem pomaly svojim tempom a dám to!!. Kráčala som sama stovkami schodov, siahala som na dno svojich síl ale postupne som zdolala Central Peak, East Peak, South Peak aj West Peak. Po ceste som komunikovala cez aplikáciu v mobile s ostatnými aby vedeli, že aj ja sa tam niekde mocem

Mirko s Peťkou a napokon aj Matej sa po mňa striedavo vrátili a spolu s Matejom som vyšľapala na Najvyšši nebeský vrchol vo výške 1829 m.n.m. Tu som už siahla až za svoje hranice a dodnes nechápem, ako som toto dala!!

Po krátkej pauze sme začali po tisíckach schodoch zostupovať dlhé kilometre nadol do dediny, ktorá je plná hotelov a reštaurácií ako každé horské stredisko. Prešli sme viac ako 10 000 schodov, zhruba ako keby sme vyšľapali na 260m vysoký mrakodrap, nachodili sme kilometre po horských chodníkoch, ale všetci sme to zvládli v zdraví. Som na seba veľmi hrdá, že som to s mojou nulovou kondičkou dala aj ja

Na siedmy deň sme sa ráno vybrali na vlakovú stanicu a odtiaľ sme cestovali do mesta Čcheng-Tu takmer pol dňa. Opäť rýchlovlakom, cca 300 km/h. Čcheng-Tu je hlavné mesto provincie S-Čchuan ( poznáme ako sečuán preslávená svojou pikantnou gastronómiou ), má viac ako 14 miliónov obyvateľov. V tejto oblasti má domov väčšina voĺne žijúcich pánd. Vďaka veľmi príjemnej klíme je mesto počas roka utopené v mori kvetov a mimoriadne sa tu darí bambusu, ktorý tvorí hlavnú časť pandieho jedálnička.

V meste sa nachádzajú nádherné chrámy, ale aj moderné mrakodrapy. Opäť jedno krásne čínske mesto, ktoré sa oplatí vidieť.

My sme dnes po náročnom včerajšku mali voľný program. Podvečer po ubytovaní na hoteli sme sa preto vybrali taxíkom do najbližšieho nákupného centra na nejakú dobrú čínu

Cesta naspäť sa časti partie, čiže nám, mierne skomplikovala. Chceli sme sa vrátiť na hotel niečím podobným ako Uber, ale panáčik v aplikácii nás nevedel lokalizovať. Medzitým sa ochladilo a začalo pršať. Po dvoch hodinách nás zmoknutých do nitky objavil v poradí piaty objednaný Uber a my sme sa šťastne vrátili na hotel. Pred nami je ďalši skvelý deň – pôjdeme pozrieť pandy

Ďalší deň nás už čakala návšteva Centra pre výskum a chov Pandy veľkej, kde na ploche 30 ha bambusových hájov žije 83 pánd.

Pandy sa rodia slepé a hluché s váhou 200g. Po dvoch týždňoch začnú počuť a po 4 týždňoch vidieť. Dospelé pandice vážia okolo 75-100 kg, pandiaci 85-160 kg. Vo voľnej prírode ich žije okolo 2000 kusov. Žijú len tu, v okolí mesta Cheng – Du. Vďaka tomu, že nikde inde vo svete sa pandy vo voľnej prírode nevyskytujú, na ich ochrane si čínska vláda dáva obzvlášt záležať a je o ne veľmi dobre postarané. Za ublíženie pande alebo jej lov, je okamžitý trest smrti. ( súhlasím )

Pandy sa živia len jedným jediným druhom bambusu. Keď sú menšie, pochutia si aj na ovocí a menších živočíchoch ( myši, vtáky ), v dospelosti preferujú bambus. Aj keď vyzerajú roztomilo, je to 4 najagresívnejší druh medveďa po ľadovom medveďovi, grizzlym a kodiakovi.

Všetky pandy na svete patria Číne. ZOO vo svete si ich prenajímajú za rovnaký poplatok 1 000 000 dolárov ročne za kus. Ak sa v nejakej ZOO panda narodí, takisto automaticky patrí Číne.

V areáli, ktorý sme navštívili, žijú aj Pandy červené. Je tu pandia škôlka aj pandie múzeum. Takisto je tu asi 1000 stánkov s pandími suvenírmi, s ich motívom tu predávajú snáď aj toaletný papier  Všetci Číňania sem vstupujú v tričkách s pandami, panďacích ušiach, kroksách, s ruksakom v tvare pandy. Viete si tu dať pandiu čiernobielu zmrzlinu, toast, skrátka všetko je čierno biele pandie.,

Počas našej návštevy 98% pánd spalo na stromoch alebo v tráve a všetky boli otočené riťou. Ale bol zážitok vidieť na živo aspoň tú pandiu riť A pre Číňancov bol zážitok vidieť nás, najmä malé deti majú určite doteraz nočnú moru. Európanov videli prvýkrát

A mimochodom, majú tu fantastické liči. Chutí ako lesná jahoda a nešúpe sa, je sa celé. Plody dozrievajú len dva týždne v roku a my sme to akurát vymákli

Po návšteve pandieho raja sme si dali na obed pre zmenu nejakú čínu ( zase sme sa boli pozrieť v kuchyni ako nám to varia, celkom sa nám to zapáčilo ) a pokračovali v ceste do 3 hodiny vzdialeného mesta Leshan.

Po návšteve pandieho centra sme pokračovali do 3 hodiny vzdialeného mesta Le-Šan, ktoré je menšie, má len okolo 1,5 milióna obyvateľov Cesta viedla čarovnou prírodou, ktorej nádheru velebili básnici už v 13.storočí. Sú tu najpôvabnejšie prírodné scenérie v celej Číne.

Do Le-Šanu sme sa vybrali kvôli najvyššej soche sediaceho Budhu na svete ( Giant Budha), ktorá má 71 metrov.

V roku 713 ju začal sekať do skaly mních Chaj Tchung. V mieste, kde socha stojí sa stretávajú 3 rieky Min, Qingyi a Dadu a vďaka rozbúreným vodám tu tragicky končilo veľa posádok z lodí a člnov. Budha mal upokojiť tieto rozbúrené vody a chrániť všetky prechádzajúce lode.

Budha bol vysekaný po plecia, keď došli financie na ďalšiu stavbu. Neskôr ďalšia dynastia financovala stavbu po kolená a na ďalších 70 rokov bola stavba prerušená. Až v roku 803 pomohol dofinancovať stavbu Wei Gao a bola dokončená. Táto úchvatná stavba je zapísaná v zozname UNESCO. A mimochodom, odkedy je vytesaná celá, naozaj sa tu odvtedy nestalo žiadne lodné nešťastie, takže spoľahlivo chráni všetky lode

Celá socha je kamenná, len uši sú z dreva, obhádzané hlinou a umelo pripevnené k hlave. V soche je drenážny systém na odvádzanie vody po dažďoch.

Je naozaj obrovská, na každej nohe vie v pohode sedieť 100 ľudí. K hlave sochy sa kráča nádherným parkom opäť asi miliónmi schodov a dolu k nohám ďalšie schody, po ktorých sa opäť vracia k hlave. V areáli parku sa nachádzajú hrobky Mahao Tomb a nádherný chrám Wulong Temple. Keďže sme odchádzali medzi poslednými, videli sme aj gýčovito nasvietené lesy, či chodníky. Cestou k soche sme ešte hodili fotky s miestnymi policajtkami a policajtmi, či policajným vozidlom, pokukali miestne obchodíky, dali si pauzu na cigaretku..bol to naozaj vydarený deň – pandami začínajúc a Budhom končiac. Zajtra nás čaká opäť brutálny výšľap, takže večer ( rozumej 23.00 hod) ešte šup na voľáku čínu a ideme spať

Na deviaty deň ráno sme sa vybrali vlakom do Emeshianu aby sme si mohli vyšľapať na Mt.Emei. Hora Emei v provincii S-Čchuan je jednou z najznámejších turistických destinácií v Číne. Jej čaro spočíva v prírodných scenériách a budhistických stavbäch. Emei je Mekkou zbožných budhistov a ľudí, ktorí hľadajú pokoj.

Vrchol hory Emei sa týči vo výške viac ako 3000 m.n.m a je to jedna zo 4 posvätných hôr. Stáročia sem smerujú cisári aj tisíce pútnikov. Početné chrámy roztrúsené v horách sú krásne ale najpozoruhodnejší je Zlatý vrchol ( 3079 m.n.m) – Golden Summit ( Jin Ding). Je tu najvyššie položená zlatá socha budhu na svete, konkrétne 48 m vysoká stúpa Desaťtvárového bódhisattru Pouxiana. Vedľa neho je chrám Chua – cang postavený na vrchole, je to najvyššie postavený budhistický chrám v Číne.

Golden Summit je známy svojimi 4 divmi – východom slnka, morom oblakov, budhistickou svätožiarou a božským svetlom. Turisti sem chodia kvôli tomu, aby videli červené slnko vychádzajúce z mora oblakov a optický jav – budhistické svetlo. Je to farebné žiariace svetlo, ktoré vysiela zlatá socha. Pomôže vám dosiahnuť osvietenie a dá vám pocit, že ste v nebi.

Už po vystúpení z vlaku sme vedeli, že dnes nás neosvieti. Už dolu v meste bolo zamračené a jemne mrholilo. Prestúpili sme do busu, ktorý nás za hodinu a pol vyviezol do výšky 2430 m.n.m. Na parkovisku stálo dalšich asi 50 busov, z ktorých vybiehali Číňania a utekali do suvenírových obchodíkov kupovať pršiplášte. Lialo ako z krhly a fúkal hnusný vetrisko.

Asi 4 obchodíky o veľkosti 30 m² mali pršiplášte a gumáky pre všetkých 2500 ľudi a vo všetkých veľkostiach, to som nechápala .

Vyzbrojení do dažďa sme vyše pol hodiny kráčali v lejaku po schodoch k lanovke a o nejaký čas sme už stáli pod vrcholom Mt.Emei. Hore na samý vrch k soche to bolo ešte pár stovák schodov ale po 8 dňoch v Čine sme to už ani neriešili

Keď sme konečne dorazili do cieľa, nevideli sme absolútne nič, čo bolo vzdialené ďalej ako meter to sme ale tušili už cestou busom, takže prekvapenie sa nekonalo nafotili sme si hmlu, stovky zmoknutých Číňanov, nás v štýlových oblečkoch a mohli sme sa ísť naspäť tlačiť do 100 miestnej lanovky medzi zmoknutých ľudí.

V každom prípade zážitok to bol prikladám fotky z netu, aby ste videli, aké je to tam krásne a ako sme to videli my

Premoknutí a vyzimení sme nastúpili do vlaku a šup naspäť do mesta Chengdu. A kedže nás nič nezlomí a vo vlaku sme preschli, vybrali sme sa na večernú prechádzku mestom ale o tom zajtra

Takže 9 ty deň je takmer za nami. Ako som spomínala, nestačilo nám, že sme zmokli vybrali sme sa ešte do večerného mesta. Nešli sme všetci ale dôležité bolo, že s nami išli Tinka a Marek, pre ktorých je čínske metro hračka a tak sme vystúpili presne tam, kde sme chceli

Mesto Chengdu má 15 miliónov obyvateľov, volajú ho aj Ibištekové alebo Brokátové mesto, je preslávené svojou gastronómiou a nádhernými ženami. Musím uznať, že väčšina čínskych žien a slečien nielen v tomto meste, je fakt veľmi pekných. Takisto je to mesto parkov. Vlhká klíma zaručuje, že parky sú plné kvetov a zelene celý rok. Nie sú to také parky ako bežne poznáme. Sú v nich jazerá, vodopády, fontány, chrámy, pamiatky a sú obrovské. Miestni tu popíjajú čaj, tancujú, cvičia ( cvičia tu fakt všetci, od malých detí po 100 ročných starcov ) a užívajú si život.

Okrem Centra pre výskum a chov pandy je mesto plné vzácnych chrámov, kláštorov ale aj mrakodrapov a moderných budov. Najväčšou pamiatkou je kláštor Božského svetla. Nachádza sa tu aj najväčšia budova na svete New Century Global Center s vnútornou plochou 1 700 000 m². Nájdete v nej obrovské nákupné centrum, stredomorskú dedinu s plážou, morom s umelými vlnami, ľadovú plochu, 14 kín, či desiatky hotelov. Budova má svoje vlastné umelé slnko, ktoré svieti a hreje 24/7. Neboli sme vnútri, nebol na to čas ale prechádzali sme okolo. Na ukážku pridávam foto z netu. V skutočnosti je to obrovská megastavba.

V roku 2008 bolo v Chengdu silné zemetrasenie a o život prišlo 68 000 ľudí. Pamätník na počesť obetiam stojí na mieste, kde stála základná škola, ktorá bola úplne zničená.

Mesto je preslávené čajovňami, pitie čaju ma nielen tu ale v celej Číne dlhoročnú tradíciu a jeho príprava je hotová veda. Takisto sú hrdí na svoju extrémne pikantnú sečuánsku kuchyňu, kde aj pri objednaní no spicy jedla, vám zdrevenie jazyk aj ústa zažili sme Turisti, ktorí plánujú navštívit Tibet, vyrážajú práve z tohto mesta. Cesta vedie cez hory, ktoré už obývajú Tibeťania. Za horami už začína Tibetská autonómna oblasť.

Našim večerným cieľom bola promenáda s ikonickým mostom a mrakodrapmi, čo sa nám v 15 miliómovom meste aj podarilo nájsť Promenáda bola gýčovo nasvietená, po rieke sa plavili osvetlené lode, všade hrala hudba, voňalo fantastické jedlo, ľudia na promenáde si vychutnávali túto čarovnú atmosféru ale aj masáže sa smiešnu cenu, ktoré ponúkali na každom možnom schode

Večernú prechádzku sme si maximálne užili, cestou naspäť sme sa zastavili ešte v nákupnom centre a o polnoci klasicky na dobrú čínu a príjemne zničení sme šli spať. Ráno nás čaká dlhá cesta vlakom….

Na desiaty deň ráno sadáme opäť na náš obľúbený rýchlovlak a rýchlosťou cez 300 km/h sa presúvame do mesta Guillin. Zároveň tak opúšťame provinciu Sečuán.

Guillin alebo Kuej -Lin má 4 800 000 obyvateľov a najkrajšie prírodné scenérie, kvôli ktorým sem chodia turisti z celého sveta. Leží už na hranici s Vietnamom. Tajomstvo krás tunajších hôr spočíva v tom, že pred miliónmi rokov bola celá oblasť pod morom, potom nad morom, znova pod morom a toto neustále striedanie pretvorilo územie na jednu nádhernú krasovú oblasť. Mne osobne svojou zeleňou, horami aj vzduchom pripomínalo Srí Lanku

Mesto bolo založené pred 2000 rokmi. Počas vojny bolo japonským partizánom umožnené ukrývať sa v krasových jaskyniach a tí v roku 1944 za odmenu mesto zrovnali so zemou Po vojne bolo komplet opravené a dnes prosperuje hlavne vďaka svojim prírodným krásam.

Po príchode na hotel sme sa ubytovali a vybrali sa na krátku prechádzku po okolí. Prvé pocity – mesto šedé, obyčajné, bez života, nikde nikto, len autá a skútre. Ako sa však začalo stmievať, ulice sa začali zapĺňať, mesto sa gýčovito rozsvietilo, bola to skrátka pecka Nevedeli sme, čo skôr odfotiť, vypiť, zjesť, vyskúšať. Ocitli sme sa na jednom obrovskom jarmoku plnom stánkov s oblečením, perfektným streetfoodom, umelcov, suvenírov, skrátka všetkého.

Našu pozornosť upútali dve nádherné pagody na jazere Shan. Sú to sestry Moon & Sun, Mesačná a Slnečna pagoda. V 10.storočí ich postavila dynastia Tong. Mesačná má 35 m, 7 poschodí, stojí na ostrove a je vyrobená z bieleho mramoru a modrého skla. Je symbolom smútku a spomienok. Priťahuje tých, ktorých trápi smútok. Slnečná pagoda stojí na jazere, má 41m, 9 poschodí a je celá z bronzu. Je to najvyššia bronzová pagoda na svete. Dokonca má výťah. Vníma sa ako maják pre stratené duše, stelesňuje silu ohňa a pohybu.

Pagody boli postavené s cieľom obohatiť čaro malebnej oblasti Dvoch riek a Štyroch jazier. Slnko a mesiac sú ústrednou témou čínskej filozofie a toto spojenie predstavuje rovnováhu medzi svetlom a tmou, ženou a mužom.

Pod hladinou jazera je sklenený tunel, ktorý obidve pagody spája. Nie je viditeľný z brehu, ani zhora. Podľa legendy tento tunel predstavuje prechod dvoma svetmi – ríšou živých a ríšou mŕtvych. Kto tunelom prechádza po tichu, môže počuť hlasy mŕtvych. My sme do pagod nešli, už bolo veľa hodín a teraz ma to aj mrzí všade okolo jazera sa fotili čínske krásavice vo svojich tradičných šatách a my sme to využívali na naše gýčové fotky. V každom prípade, je to naozaj krásne mesto. Po prechádzke vysvietenými promenádami ideme spať, zajtra nás čaká čínsky vidiek.

Na ďalší deň ráno sme sa vybrali na čínsky vidiek, pozrieť si ryžové polia. Tie čínske patria medzi najkrajšie na svete. Sú charakteristické terasovými políčkami tiahnúcimi sa po svahoch a vytvárajú úžasné prírodné scenérie. Oblasť, do ktorej sme sa vybrali sa volá Longsheng Longji. Treking ryžovými poliami bol opäť brutálny výšľap po miliónoch schodoch v 40⁰ horúčave. Najprv sme prechádzali dedinami, kde sú domy pospájané uličkami plnými schodov, všade prítomnými kanálmi a žľabmi na vodu, všade to zurčí, tečie a kvapká a za mňa sú to asi najkrajšie dedinky, aké som videla. A ten úžasný vzduch…

Vyšľapali sme si na vyhliadku 9 drakov a aby nám málo nebolo, tak aj na vyhliadku 5 tigrov. Odmenou boli dych berúce scenérie a ja mám pocit, že fotky z tohto dňa musím rozdeliť do dvoch albumov, lebo fakt stoja za to.

Cestou hore sme sa ešte zastavili na hrachový nanuk a mangovú zmrzlinu.

Míňali sme 100 ročné babičky, ponúkajúce občerstvenie, aj pracovníkov na ryžových poliach. Keďže tu žije strašne veľa hadov, prevažne kobry, všetci domáci sa pohybujú v gumákoch. My sme dúfali, že kobry si nás v tých teniskách nevšimnú po výšľape na najvyšší bod, sme takú hodinku predýchavali a vybrali sa smerom nadol. V stánkoch s občerstvením ponúkali domácu sršňovicu, ale keďže je určená pánom na zvýšenie potencie, ženy nekoštovali a chlapom to zakázali ich polovičky.

Zastavili sme sa na obed v jednej z dedín a dali sme si bamboo chicken a bamboo rice. Je to ryža a kura, ktoré sa pečú každé zvlášť vo vnútri bambusu. Ryža ok, ale to kura sme radi oželeli. Vysvetlím neskôr V tejto reštaurácii ponúkali aj 72% pálenku z kobry, ktorých tu žije požehnane. Náš odvážny Marek si ju objednal. Keďže mu ju doniesli v 2 dcl pohári, pre Marekovo dobro sme ju teda pili všetci chuť neviem identifikovať, asi ako pálenka z kobry ale keby ten pohár vypil Marek sám asi je ešte stále v tej dedine

Najedení a mierne veselší kráčame dolu dedinkami, fotíme ako besní až prichádzame k dedine kmeňa Yao, kde žijú ženy s najdlhšími vlasmi na svete. Keď im dorastú po zem, odstrihnú ich, a priväzujú k ďalším vlasom, čím im vzniká na hlave akýsi čepiec z vlasov. Je to veľmi zaujímavé

Pomaly prichádzame dolu na miesto, odkiaľ sme vyrazili a vraciame sa naspäť do hotela. Sanozrejme nám tých milión schodov nestačilo, preto sa ešte vrháme do nočného života v Guilline. Po návrate z ryžových polí sme opäť skončili vo večernom meste, kde sme si dali šialene pikantné rezance ( čašníčka nás uistila, že neštípu ), ktoré sme museli prebiť nejakým čerstvým ovocím a príjemne unavení ( už tie schody ani nevnímame ), sme sa vrátili na hotel. Zajtra nás čaká ďalší krásny deň

Na 12-ty deň ráno sme sa vybrali z Guillinu na plavbu loďou po rieke Li. Plavba trvá 4 hodiny, je dlhá 83 km a končí v meste Yangshuo. Je známa pre malebnú krajinu a skalnaté útvary podobné tým z filmu Avatar. Počas plavby je možné vidieť tradičné dedinky, rybárov na svojich loďkách, pasúce sa byvoly, je to skrátka nádhera. Vápencové homole, ktoré sa týčia nad riekou Li, patria medzi ikonické motívy čínskych obrazov. Rieka Li je smaragdovo zelená pre vysoký obsah kyseliny uhličitej.

Po nalodení sme boli fascinovaní aj luxusom samotnej obyčajnej turistickej lode, ktorá zvnútra vyzerala ako 5* hotel. Na palube nás privítala stewardka piesňou, ktorú sama zaspievala. Počas plavby nám neustále zdarma dolievali výborný čaj a v čase obeda sa podával na lodi aj výborný obed vo forme švédskych stolov. Loď mala na každom poschodí kútik pre fajčiarov aj toalety, vrchná paluba bola vyhliadková a v podstate okrem obeda sme z nej ani nezliezli

Cestou sme mohli pozorovať fascinujúce scenérie ako Tunelový vrch, Pagodový vrch, vrch Bojových kohútov, či najznámejší vrch Dračia hora. Bohužiaľ neviem, ktorý bol ktorý, keďže stewardka to oznamovala do mikrofónov v čínštine Nevadí, všetky boli nádherné. Plavba po rieke Li je skvelý spôsob ako si užiť krásu tejto oblasti.

Ako som už spomínala, plavba končí v meste Yang – Shuo. Je to “malé” mesto, má len 300 000 obyvateľov. Je zasadené uprostred skalných veží a je nádherné. Je vyhľadávané hlavne pre pešiu turistiku. Po vylodení sme sa šli ubytovať do super hotela priamo pri rieke. Cestou sme si kúpili 2 čerstvé mangá, priamo pred nami ošúpané a nakrájané. Chutili fantasticky a stáli okolo 1 eura obidve Vybalili sme ruksaky a vybrali sme sa na pravý “dedinský” trh, odtiaľ na vyhliadku ( 920 schodov) a keďže už sme imúnni voči schodom a chodeniu v 45⁰, dali sme si ešte 15 km na bicykloch a večer šup do mesta

Na fotkách je plavba po rieke Li a tradičný miestny trh s neodmysliteľným megafónom, ktorý má každý predajca svoj a navzájom sa prekrikujú no nie je chutný? na trhu vidíte kaderníctvo, holičstvo aj tradičné bankovanie. Ovocie je chuťovo geniálne fotky z výšľapu a bicyklovania pridám zajtra

Ešte k tým trhom, na ktorých sme boli 12 sty deň. Bohužiaľ Číňania jedia aj psov a zvieratká , ktoré by sme my nikdy nezjedli a tieto boli bežne vystavené na trhoch v neľudských podmienkach a ľudia ako ja, pri tom trpeli psychickou ujmou. Preto čínska vláda zakázala takýto predaj zvierat. Sú na to vyčlenené kryté tržnice, na ktorých je nápis, čo sa tam predáva a citlivé povahy tak vedia, že tam vojsť nemajú. Naša partia takýto trh navštívila, ale my menej zvedaví sme radi počkali vonku pri veselom megafóne. Od nášho sprievodcu ( čínskeho samozrejme) sme sa dozvedeli, že aj on si pochutná na psovi ale že veľmi dobré sú aj potkany. Má však radšej také tie horské a lúčne ako tie domáce. Divoko žijúce potkany majú chutnejšie mäso ako potkany z kanála, lebo majú iný zdroj potravy. Tak ak by ste nevedeli, čo variť……

Po návšteve trhov sme sa vybrali na vyhliadku ( názov si už nepamätám ) ale viem, že opäť 920 schodov v 45⁰ horúčave cestou na vyhliadku ľudia zapichujú do skaly konáriky, vyslovujúc pri tom želanie. Malo by sa splniť, uvidíme

Na vyhliadke bolo tisíc stupňov a 98% vlhkosť, možno preto som bola v pomätení mysle a fotila som panorámu len do polovice. Akože toto by mi fakt mohol niekto vysvetliť, lebo všetci majú nádherné fotky s hadiacou sa riekou pomedzi hory a ja mám buď pravú alebo ľavú stranu a do polovice nevadí, Matej to nafotil ako inteligentný človek normálne celé, tak si to potom kuknite u neho na profile.

Keď už sme si mysleli, že aký pekný záver dňa zistili sme, že sa ešte ideme pobicyklovať okolo jazera zo 15 km musím uznať, že tá cyklistika bol super nápad a šľapanie do pedálov nás krásne uvoľnilo aj vďaka Marekovi, bývalému majstrovi v dráhovej cyklistike, ktorý udával tempo.

Po návrate na hotel sme sa plní energie ešte vydali spoznávať mesto.

Poviem vám, tá Čína ma nabila neskutočnou energiou, snáď mi vydrží aspoň do júla

Na ďalší deň ráno nás už čakal presun rýchlovlakom z Číny do Hong Kongu. Dali sme si posledné čínske raňajky a dovidenia Čína, bola si úžasná

Cestou vlakom sa nám opäť naskytli krásne výhľady a scenérie ale aj desiatky tunelov, ktorými sme prechádzali. Do Hong Kongu sme prišli po zemi, nie letecky ale bezpečnostným kontrolám sme sa samozrejme nevyhli. Samozrejme nechýbali fotky pozemnej hranice Čína – Hong Kong a nastúpili sme do taxíkov, smer hotel.

Hong Kong nie je Čína, ako si mnohí ľudia myslia. Je to štát, až do roku 1997 to bola anglická kolónia. Jeho rozloha je okolo 1000 km² a žije tu takmer 7 235 000 obyvateľov, čo z neho robí jednu z najľudnatejších krajín sveta ( 7000 obyvateľov na km² ). Delí sa na 3 časti Ostrov Hong Kong, polostrov Kowloon a Nové teritóriá, ktoré tvoria dva hlavné ostrovy Lantau a Lamma a ďalších 235 ostrovov.

Hong Kong zvyknú nazývať mladým tigrom Ázie. Je to jedno z najdrahších miest sveta, ak nie najdrahšie, s najvyššími cenami nehnuteľností, jeden z najväčších prístavov sveta, mesto s najväčším počtom okázalých strešných barov na svete, konajú sa tu najpočetnejšie trhy na svete.

Je to obrovské rušné mravenisko, ktoré sa vám buď dostane pod kožu alebo nie. Jeho poloha pri Juhočínskom mori spája obchodné cesty celého sveta. Je to mesto bánk, biznisu, krypto mien, obchodných centier a obrovského luxusu, veľmi samostatný, veľmi západný a hlavne úplne iný svet ako sme videli v Číne. Hong Kong nie je len názov ostrova ale aj celej oblasti. V preklade znamená Voňavý prístav. A áno, na rozdiel od čínskych miest, toto mesto už svoje vône má

Patrí medzi najkrajšie veľkomestá na svete. Všetko je tu však príšerne drahé od bývania, cez obchody až po reštaurácie. Je to hornaté mesto, rastie preto nie do šírky ale do výšky. Práve kvôli tomu sú ceny za 1m² pozemku astronomické. Napríklad luxusná vila v štvrti Repulse Bay stojí v prepočte 256 miliónov eur.

V Hong Kongu sa platí hongkonským dolárom a majú tri druhy bankoviek, pretože tri najväčšie banky sa nevedeli dohodnúť, ktoré budú platiť Úradný jazyk je čínština a angličtina, takže tu sa už po anglicky dohovoríte.

Po ubytovaní na hoteli a krátkom oddychu sme sa vybrali na večeru a potom na preslávenú promenádu s mrakodrapmi. Po niekoľkohodinovej prechádzke sme sa vrátili na hotel, jeden z našich priateľov mal narodeniny, patrilo by sa osláviť Na druhý deň sa asi bude ťažšie vstávať ale čaká nás bohatý program

Náš druhý deň v Hong Kongu začíname návštevou ostrova Lantau, ktorý nazývajú pľúcami Hong Kongu. Ideme si pozrieť sochu Veľkého Budhu. Nachádza sa pri dedine Ngong Ping. Socha je vysoká 35 m a je celá z bronzu. Samozrejme, opäť k nej vedie milión schodov

Socha Budhu je duchovným centrom mesta. Miesto navštevujú pútnici z celej Číny. Nachádza sa v areáli najväčšieho kláštora v Hong Kongu. Vo vnútri sochy je ukrytá relikvia samotného zakladateľa budhizmu a takisto je to pietne miesto zosnulých občanov. V úhľadných stĺpcoch vo vnútri visia ich fotky s menami, pozostalí k fotkám nosia obľúbené veci mŕtvych – sladkosti, ovocie, nápoje.

Ako si môžete všimnúť, hruď Budhu ale aj zábradlie zdobia ako keby hákové kríže. Nie sú to však oni. Tento znak je obrátený a je to tzv. svastika.

K soche Veľkého Budhu sme sa prepravili najdlhšou lanovkou v Ázii. Má 5,7 km a cesta ňou trvá 25 minút. Jazda touto lanovkou je úchvatná. Nádherné výhľady na hory, mesto, more, ale aj na letisko, ktoré je vytvorené na umelom ostrove vedľa Lantau. Nikdy som nešla lanovkou, ktorá cestou niekoľkokrát odbočí vľavo alebo vpravo bol to naozaj zážitok

Po obhliadke sochy sme sa pomotali po areáli, nakúpili nejaké suveníry a vrátili sa dolu do mesta. Cestou sme z lanovky mohli pozorovať úchvatnú stavbu Zhuhai Macao Bridge. Je to most, ktorý mizne pod hladinou Juhočínskeho mora, mení sa na tunel a po čase sa ako most opäť vynára nad hladinu. Táto neuveriteľná diaľnica spája Hong Kong a Macao.

V meste sú obrovské paneláky. V jednom býva aj 30 000 ľudí. Tieto stavby sú takisto nad moje chápanie. Pokračujeme prehliadkou kvetinového trhu. Sú to desiatky kvetinárstiev jedno vedľa druhého, kde milovníkom kvetov určite srdcia zaplesajú.

A už sa vezieme dolu lanovkou späť do mesta. Po ľavej strane vidno nové letisko vybudované na umelom ostrove, ako som už spomínala. Po návrate na zem pokračujeme prechádzkou mestom na kvetinový trh. Je veľmi fotogenický, nájdete tu stovky druhov rastlín, kvetov, bonsají, či kaktusov. Obchody sú preplnené kvetmi a nádhernými kyticami ale nie všade sa dalo fotiť.

Ďalšou zastávkou bol Vtáčí trh, umiestnený v krásnom mestskom parku. Je to veľmi magické a zároveň veľmi hlučné miesto, kde sa stretávajú milovníci, nadšenci a chovatelia vtákov. Obchodujú s nimi, vymieňajú si skúsenosti. Dostať tu úplne všetko pre vtáčiky, od klietok, tienítok, misiek, hračiek až po krmivo. Na výber sú Ary, Žakovia, andulky, rôzne iné papagáje ale aj sláviky a drobné vtáctvo. Okolo klietok poletujú holuby a kradnú papagájom jedlo, ktoré vypadáva z klietok. Vedela by som tu byť aj 3 hodiny a pozorovať tie nádherné papagáje mám odtiaľto asi 500 fotiek a 20 videí.

Po Vtáčom trhu navštevujeme Rybí trh, kde si prídu na svoje milovníci akvaristiky. Od malých rybiek, cez veľké, až po korytnačky, tu nájdete všetko. Samozrejme aj akváriá, filtre, krmivo, skrátka všetko. Obchodov sú tu opäť desiatky. V žiadnom sa však nesmie fotiť. Týchto pár fotiek som urobila v prvom z nich, potom nám bolo povedané, že tu sa fotiť nesmie

Pokračujeme dolu ulicou a narážame na obchody s mačkami a psami. V sklenených akváriách naukladaných na seba vidíme šteniatka a mačiatka rôznych plemien. Rozum mi to neberie, ako môžu byť takto celé dni a noci zavreté v tak malých akváriách samu seba upokojujem, že na noc ich tam určite nenechávajú. Akváriá sú dokonalo čisté, šteniatka aj mačiatka v nich majú peliešky, vodu, jedlo, záchodíky, hračky a na väčšine je nálepka Predané! Verím, že sa o ne dobre starajú, predajná cena mačiatok tu je cca 4-6 000 Eur v prepočte, takže sú papierové a určite nie sú určené na jedenie. Odfotila som len jedno akvárium, aj tu platil prísny zákaz fotenia. Takýchto obchodov bolo po ceste asi 15, vliezla som do polovice z nich a chcela som všetky šteniatka aj mačiatka, tak boli nádherné

Po návšteve kvetinového, vtáčieho a rybieho trhu sme sa ešte pomotali hongkongskými uličkami. Samozrejme nemohli sme ako fanúšikovia vynechať ani Lego Store a pokochať sa lego kockami Po krátkom oddychu sme sa vybrali opäť na nábrežie.

Keď prichádzate na nábrežie, smerom do ľava sa nachádza promenáda Avenue of Stars, podľa vzoru hollywoodskeho chodníka slávy, s hviezdami a odtlačkami rúk prominentov, hercov a spevákov. Samozrejme, že väčšina mien nám nič nehovorí, ale také mená ako Bruce Lee alebo Jackie Chan poznáme neďaleko je krásne hongkonské múzeum.

Na pravej strane nábrežia sa nám naskytne úchvatný výhľad na najslávnejšiu panorámu sveta.

Stovky mrakodrapov tu vytvárajú obriu stenu. Večer je tu nádherne. O 20.00 hod začína najväčšia laserová show na svete, keď začne hrať hudba mrakodrapy na druhej strane mora začnú blikať 15 minút svietia lasermi na protiľahlú stranu. Bola som tak zaneprázdnená hľadaním hviezdy Bruce Leeho, že som z tejto show videla asi 20 sekúnd, o ktoré sa s vami podelím

Chvíľu sme ešte posedeli na promenáde a nasávali tú úžasnú atmosféru a potom sme sa opäť vybrali na hotel. Vďaka vynikajúcej polohe hotela sme všetko mali v pešej dostupnosti, takže paráda

ČÍNA ZHRNUTIE

Náš výlet po Číne sa bohužiaľ končí a preto na záver pár mojich poznatkov a postrehov.

Čo sa týka technológií, mrakodrapov, rôznych vychytávok a infraštruktúry, dovolím si tvrdiť, že socialistická Čína je ďaleko pred Dubajom či Katarom, o Európe a Slovensku ani nehovorím. Vo vyspelosti ich nedobehneme ani za 300 rokov.

Príroda je nádherná, dychberúca ale nech sa vyberiete kdekoľvek, všade vedú schody oni by urobili schody aj na Rysy, Kriváň, či Gerlach. Vyšľapali sme ich tisíce. Ochranu prírody a zvierat vláda prísne sleduje. Preto je všade v prírode všetko dokonalo čisté a udržiavané.

Napriek tomu, že v hoteloch a podnikoch majú luxusné vyhrievané samočistiace toalety, 90% Číňanov je naučená na šľapacie záchody – dieru, nad ktorú si jednoducho kvoknete. Aj tie sú však čisté. Na verejných toaletách sú značky, aby Číňania vedeli, že na záchodových misách sa nečupí my sme chodili na WC pre invalidov, tie boli klasické.

V celej Číne používajú obchody a reštaurácie hlasné megafóny, kde vopred nahraný zvuk láka okoloidúcich na návštevu. Po dvoch týždňoch sme už boli celkom ohučaní neviem si predstaviť, že by u nás každý obchod mal svoj megafón ale bola by to sranda. Vo veľkých mestách sú všadeprítomné kamery, na každej lampe ich je aspoň 20. Pozorujú chovanie ľudí. Ak Číňan prejde na červenú, z účtu mu odíde aj 150 Eur ako pokuta. Na druhej strane, ak sa chová slušne, zbiera si tzv.morálne kredity. Za vzorné chovanie bez priestupkov ich vláda odmeňuje aj tým, že dostávajú zdarma letenky a zájazdy do celého sveta. Preto je v každej destinácii toľko Číňanov – oni dostávajú dovolenky zadarmo od štátu. ( no fuj, ešteže my nemáme socializmus )Napriek tomu 99% Číňanov nehovorí anglicky a je veľmi ťažké sa tam dorozumieť. Anglicky nevedia ani na recepcii hotelov, taxikári, predajcovia lístkov, v reštauráciách, skrátka nikde. Všade si nás obzerali a fotili ako atrakciu, menšie deti sa nás dokonca dotýkali

Čo sa týka dopravy – vo veľkých mestách 97% všetkých dopravných prostriedkov tvoria elektromobily, čiže aj v najväčšej dopravnej špičke je na uliciach ticho. Žiaden ruch veľkomesta. Samotné diaľnice, mosty, obchvaty, to je pastva pre oči. Už ste videli diaľnicu s 50 prúdmi? Obyvatelia na prepravu používajú metro a hlavne rýchlovlaky, ktoré dosahujú rýchlisť 300-450 km/h. Vlaky sú krásne, luxusné, čisté, ponúkajú nádherné výhľady na okolitú krajinu. Viete sa v nich dobre najesť, dať si kávu, či zmrzlinu. Ak si nevyberiete z menu, na sedačke máte QR kód s ponukou reštaurácií v najbližšej stanici. Vyberiete si, na čo máte chuť a keď vlak v tej stanici zastaví, jedlo už máte čerstvo uvarené a nachystané. Obsluha čaká na peróne a stewardka vám vaše jedlo donesie až na vaše miesto. Skoro ako u nás

Číňania nepoužívajú peniaze, hoci ich vymysleli. Platí sa aplikáciou Alipay cez QR kódy alebo scanom tváre. Takže platobnú kartu, či peniaze, tu určite nevyužijete.

V Čine sa vo veľkom využívajú tresty smrti. Udeľujú sa hlavne za vraždu, drogy a usmrtenie pandy. Keď študenti podvádzajú pri písomkách, okamžite idú do väzenia minimálne na 7 rokov, takže tu sa naozaj všetci poctivo učia Play Station je v krajine zakázané, aby si deti nevybudovali závislosť na hrách a automatoch. Prioritne majú tráviť čas vonku.

Do roku 2015 mohla mať každá rodina len jedno dieťa, aktuálne môžu mať maximálne dve. Zákon prikazuje deťom povinne navštevovať rodičov starších ako 60 rokov. Najväčším obrazom úspechu je, keď celá rodina žije spolu, pretože starí ľudia sú v Číne veľmi uctievaní. Keď sa muž chce oženiť, musí nevestiným rodičom priniesť veno v prepočte 50 000 Eur a neveste kúpiť byt. Ak sú v rodine traja synovia, rodičia dokážu oženiť maximálne jedného. Viac peňazí nenašetria. Cena za byt 70 m² napríklad v Šanghaji, je 1 000 000 Eur. Nevesty sa vydávajú v červených šatách, lebo červená je symbol šťastia. Za výchovu detí sú zodpovední výhradne starí rodičia. Rodičia pracujú a nemajú čas starať sa o ne, preto plnú zodpovednosť za výchovu preberajú starkí.

V Číne sa vkuse niečo stavia, prerába, buduje. Menia sa nielen ulice ale aj celé štvrte. Každých 5 dní je postavený nový mrakodrap vyšší ako 250 metrov. Za tri roky minú viac cementu ako USA počas celého 20 storočia. Od roku 2008 postavili 48 000 km koľajníc pre rýchlovlaky, o tuneloch ani nehovorím. Bežne sme šli cez tunel 300 km/h aj pol hodinu a viac. Tak aké dlhé majú tunely? Všetky trate majú samozrejme koľaje pre 2 a viac vlakov, aj v tuneli sme sa míňali s inými rýchlovlakmi.

V Číne bolo vynájdených strašne veľa vecí, okrem peňazí aj papier, pušný prach, zmrzlina ( 4000 rokov ), chemické zbrane použili prví, potom o 2000 rokov sa objavili aj v Európe , ale aj ako oni hovoria najnechutnejší vynález toaletný papier ( 600 rokov ). Najnechutnejší preto, lebo dovtedy sa po toalete všetci umývali a teraz sa len utrú papierom.

Mimochodom, Číňania nijako nevoňajú ani nesmrdia. Oni majú nejaký gén, vďaka ktorému ich pot nesmrdí. Nepoužívajú žiadne parfumy, deodoranty, skrátka nič. Oblečú sa a idú. Vonku je 45⁰ a keď sa na ulici míňate, tak nič. Ani vôňa ani smrad. Ani v obchodoch som nevidela žiadne parfumy alebo spreje. Skrátka to vôbec nepoužívajú. Nevonia im ani oblečenie, takže očividne nepoužívajú ani aviváž. Skrátka Číňan nevonia ani nesmrdí, čo je pre mňa fakt zvláštne.

Čína je obrovská krajina a keďže používa len jedno časové pásmo sú miesta, kde slnko vychádza až o 10.00 hod. Je tu najviac pamiatok UNESCO na svete.

Dievčatá milujú štýl Anime, obliekajú sa a maľujú ako komiksové alebo kreslené postavičky a ochotne vám zapózujú. Ak stojíte v zápche a ponáhľate sa, viete si z auta zavolať službu, kde prídu k autu dvaja na motorke. K jednému si presadnete, ten vás rýchlo zavezie kam treba a druhý za vás vo vašom aute počká v kolóne a dovezie auto za vami. Keďže v Číne je nulová kriminalita, netreba sa ničoho báť

Čo sa týka jedla, tak čínsku kuchyňu poznáte všetci, až na to, že tá ozajstná čínska kuchyňa v Číne je 1000x lepšia a v žiadnej Pande na Slovensku takú nenavaria

Číňania hovoria, že zjedia všetko, čo má 4 nohy a nie je to stól a všetko, čo má dve krídla a nie je to lietadlo. Naučil ich to v minulosti obrovský hladomor, ktorý Čínu zasiahol. Jedia naozaj všetko. Vtáčiky ( ako vrabce ), potkany, mačky, psov, hady, škorpióny, skrátka všetko!! Milujú obhrýzať kosti, jesť kože, paprče, kopýtka, krky, zobáky, oči, mozog, črevá, skrátka všetko, z čoho sa nám dvíha žalúdok keď si v reštaurácii objednáte rezance s bravčovým mäsom, dostanete rezance, hrubú bravčovú kožu, prípadne prasaciu paprču. Určite nie stehno alebo karé. Keď si objednáte pečenú kačicu, dostanete kosti, kožu, oči, zobák a nožičky s pazúrikmi. Toto je pravá Čína, toto oni jedia a keď vám to naservírujú, je to dôkazom ich pohostinnosti. Naopak, ak vás chcú uraziť, poslať domov, dať vám najavo, že ste neželaní, ponúknu vám prsia alebo stehná Tieto časti totiž považujú za hnusné a dávajú ich jesť psom. Takže dva týždne nám servírovali zobáky, labky, oči, nechty, kosti a kožu, lebo si nás vážili. My by sme radšej boli tými psami na niektorých fotkách jedál, čo som dávala, to jasne vidno

Čo sa týka jedenia psov – bohužiaľ áno, jedia psov ale len v určitých oblastiach. Konzumuje sa len jedno plemeno na to určené, takže predstavy, že žerú svojich domácich miláčikov, sú veľmi skreslené. Náš sprievodca má vlčiaka a nikdy by ho nezjedol, hoci psov bežne konzumuje.

Číňania majú zablokovaný prístup na Instagram, Facebook, Whatsup, messenger, Youtube, nemajú Google ale vedia úplne v pohode fungovať cez Wechat ( niečo ako messenger ), či Tik Tok a vlastné čínske prehliadače.

Vedela by som toho ešte popísať strašne veľa, ale kto by to čítal Tak pikoška na záver Brad Pitt má doživotný zákaz vstupu do Číny, kvôli natáčaniu filmu 7 rokov v Tibete Hovorí sa, že Čína je zaostalá a komunistická. Aj tak sa im tu žije lepšie ako v modernej západnej Európe, myslím si. A nad kritikou, že Fico nadväzuje spoluprácu so socialistickou Čínou a chce nás vrátiť v čase, sa musím len smiať tam, kde je ” vyspelá ” Európa teraz, bola Čina tak v roku 1987